Paradoxy dlhu -

⏱️ 8 min. čítania✍️ 1499 slov

Dlhy, dlhy… Teda tie finančné sú u nás veľmi populárne. Podľa Allianz Global Wealth Report 2025 je priemerný dlh slovenských domácností okolo 11 000€ a predstavuje približne 40% HDP. Takže Slováci dlžia niečo menej ako polovicu toho, čo naša ekonomika za rok vyprodukuje. V regióne strednej a východnej Európy má Slovensko druhý najvyšší priemerný dlh na obyvateľa po Estónsku.

No a úvery (najmä hypotéky) tvoria vyše 90% finančných záväzkov domácností v EÚ, teda aj na Slovensku ide v jadre dlhu najmä o úvery na bývanie – hypotéky. Problémom je, že na Slovensku je podiel úspor voči dlhom nevyvážený, čiže domácnosti majú majetok viac zadlžený ako nasporený – to, čo vlastníme máme na dlh. No a preto má význam povenovať sa téme dlhov. Lebo nie je zlé dlžiť, ale dlhy preplácať a nezarábať na nich.

Na čo sa dnes pozrieme:

Prečo sa zadlžujeme, ako sa z dlhov dostať a kedy je dlh v skutočnosti strategickým krokom.

1. Príbeh dvoch svetov – príklad zo života

2. Ako nakupujeme a prečo sa naše mozgy rady zadlžujú?

3. Ako si vybudovať imunitu voči dlhom?

4. Upratovanie nevýhodných dlhov

5. Investovanie a zadlžovanie

6. Tipy na dobré knihy o dlhoch a peniazoch

Príbeh dvoch svetov: Marek a Lucia

Marek je úspešný vedúci tímu IT špecialistov s naštartovanou kariérou. Počas 12 rokov mu plat rástol od nástupných 1200€ v hrubom na dnešných 4200€. Doplnil si vzdelanie, doučil sa cudzí jazyk a prevzal manažérske kompetencie. Nedávno kúpil byt v novostavbe, jazdí na novom prémiovom aute a užíva si drahé hobby. Niečo investoval, no napriek vysokému platu je jeho dlh za byt a auto taký vysoký, že splátky a luxusné výdavky zožerú celý nadpriemerný plat.

Lucia pracuje ako projektová manažérka s 5-ročnými skúsenosťami, platom 2200€ a prácou, ktorú nemusí nosiť domov. Jazdí na staršom aute, býva v menšom byte a mesačne dokáže ušetriť 400€ na mimoriadne splátky hypotéky.

A pointa? Ani vysoký zárobok nás pred dlhom neuchráni. Majetok sa dá budovať rýchlejšie aj s nižším platom. Vysoký príjem často zvyšuje tlak na status, čo vedie k nulovým úsporám.

Ako nakupujeme a prečo sa naše mozgy rady zadlžujú?

Náš mozog je veľmi zložitá a zároveň dokonalá neurónová sieť. No nie je až tak dobre adaptovaný na digitálny svet, v ktorom žijeme. Prečo? Lebo evolučne sme naučený vnímať potešenie a bolesť vtedy, keď to konkrétne vidíme. Potešenie prichádza aj z nákupov, dokonca si túto „dopamínovú“ záplavu veľmi radi užívame. Aký to má súvislosť s dlhmi? Priamu. Ak totiž platíme za dopamín – odmenu na dlh, čiže napríklad kreditnou kartou alebo úverom (lízing na auto), nepociťujeme v mozgu „bolesť“. Štúdia MIT (Massachusetts Institute of Technology, 2021) ukázala, že napríklad kreditné karty znecitlivejú mozog voči vnímaniu nákladov. Pri skenovaní mozgu MRkom zistili, že pri platbe v hotovosti sa aktivujú centrá bolesti, zatiaľ čo pri kreditke sa tento signál takmer nespustí. Dlh teda vnímame ako „zisk bez bolesti“.

Ďalším aspektom, ktorý nás „núti“ nakupovať (aj na dlh) je tlak spoločnosti. Tu by som mohol napísať 100-stranovú esej. Pekné vysvetlenie môžeš nájsť v anglickom „Keeping up with the Joneses“. Je to komiks, v ktorom sa jedna rodina stále snažila „dotiahnuť“ sa na svojich susedov. Väčší dom, novšie auto, zelenší trávnik, viac svetielok na Vianoce. Dnes sa takto porovnávame cez Instagram a vytvárame si „ilúziu nedostatku“ – máme všetkého dosť, no keď sa porovnáme s niekým, kto má viac, myslíme si, že máme nedostatok. Aj keď to vôbec nepotrebujeme. Fenomén FOMO (Fear of Missing Out) nás núti financovať životný štýl, na ktorý nemáme, len aby sme si udržali sociálny status. Vedci z University of Warwick to nazvali kompenzačné míňanie. Jednoducho míňaš a kupuješ, čo ti netreba, len aby si sa udržal v nejakom spoločenskom rebríčku svojho okolia. Instagram tento rebríček umelo deformuje a svoj pocit menejcennosti si kompenzuješ nakupovaním na dlh. Kupuješ veci, na ktoré nemáš, aby si ohúril tých, na ktorých ti nezáleží.

Ja mám veľmi rád psychológiu. Je to taká soľ života v tom zmysle, že ju nájdeš skoro v každom jedle a bez nej by bol náš život bez chuti. V tvorení dlhov nám psychológia vysvetlí skoro všetko. Naša psychika nás prirodzene bráni pred stresom, ale vo finančných rozhodnutiach nemusí veľmi pomôcť. Máme totiž silný sklon k prítomnosti a tak má pre nás 100€ dnes väčšiu hodnotu ako 120€ o rok. Takže aktuálny pôžitok teraz má pre nás vyššiu hodnotu, ako väčší pôžitok neskôr. No a rovnako náš optimizmus verí, že veď sa to nejako potom vyrieši. Hlavne, že si to užijem teraz. Psychológ Daniel Kahneman to nazval „klam plánovania“, čo pri dlhoch znamená, že jednoducho podceňujeme úroky, ktoré platíme a preceňujeme svoju schopnosť splácať.

Toť pár vysvetlení, prečo nám tak chutí míňať a čo nám k tomu pomáha.

Malý doplnok: Keď sa pozrieš okolo seba, zistíš, že celá naša spoločnosť a možnosti a nástroje, ktoré si tvoríme sú zacielené na našu „slabosť“ dostať rýchly dopamín a podporujú nás v míňaní: kreditné karty, úvery na čokoľvek, splátky na drobnú elektroniku, reklamy, drive-in, online nákupy na jeden klik s doručením do rána, dokonca aj investičné platformy, ktoré ti ukazujú, koľko kto zarobil, koho kopírovať a podobne. Toto všetko, len aby sa skĺzli po našom nákupnom hlade a zarobili, koťuhy jedny.

3. Ako si vybudovať imunitu voči dlhom?

Čo sa týka psychológie je ťažké nájsť „všeholiek“ proti vytváraniu dlhov. Zbytočné míňanie a doháňanie spoločenského statusu si musí každý ustrážiť sám prijatím seba samého. No riešenie na zabránenie vytvárania neočakávaných a nechcených dlhov tu je.

Vytvor si rezervu pre pokojný spánok. Ak máš tú možnosť, vytvor si rezervu peňazí na cca 3-6 mesiacov podľa svojich mesačných výdavkov. Nemusíš všetko, čo vieš odložiť, investovať alebo dať do predčasného splatenia hypo. Drž si nejakú rezervu, ak keď sa pokazí auto, vypadne príjem alebo príde niečo iné, nebudeš musieť utekať do banky po pôžičku. Tu je brutálne, že podľa amerického FED viac ako polovica domácností v USA nedokáže pokryť ani nečakaný výdavok 350€ bez zadlženia.

Automatizuj a oddeľ. Nastav si trvalé príkazy hneď ako príde výplata. Oddeľ si peniaze na výdavky, bývanie, rezervu, zábava a podobne. Potom sa ti to nebude miešať a nebudeš ani brať z jedného do druhého. Viac v článku tu: Ako to upracem?

Zmena myslenia- Cena vs. Splátka. Nenechať sa odr*ať pri kúpe auta, kedy splátka vyzerá dobre. Vypočítaj si celkovú cenu a koľko preplatíš. Nekupuješ auto/elektroniku/dovolenku za 300€ mesačne, ale za 10 000€ + úroky. Stojí to za to?

Tip1: Pravidlo 72 hodín – vedecky podložené vychladnutie personálnej kôry.

Náš „dopamínový vrchol“ trvá len pár hodín a po 3 dňoch si už schopný myslieť. Vyhodnotíš, či to naozaj potrebuješ, prepočítaš, koľko tvojej práce ťa to reálne bude stáť, a možno to nájdeš na Bazoši lacnejšie.

Tip2: Pozri sa, či niekto nepotrebuje tie peniaze viac ako ty.

Choď na stránku ĽudiaĽuďom.sk a prečítaj si príbehy pod výzvami. Tvoja pomoc druhému ti možno neprinesie taký dopamínový vrchol, ako nový dron, no pomôže ti vážiť si skutočné hodnoty a aj samého seba.