Kedy sa prachy začnú množiť ako králiky?
Vraj „ôsmy div sveta“
Nuž takto som našiel na internete opisovať združené/zložené úročenie. To, ktoré je hlavným motorom výnosov pri dlhodobom investovaní a dnes sa mu povenujem. Prečo o tom píšem? Lebo v momente, ako sa začneš na svoje investície pozerať cez optiku združeného úročenia, pochopíš, ako pracujú peniaze v čase a ako peniaze zarábajú peniaze. Neuveríš, ale mne zmenil tento koncept pohľad aj na výdavky. Jednoducho, keď si predstavím nejaký výdavok na nie úplne potrebnú vec napríklad za 500€ (napr. dron) a 500€ investovaných na 10 rokov s 8% úročením, prehodnotím tento výdavok niekoľko krát pred kúpou. By the way, je to 1079,46€. Čiže raz toľko.
Zložené úročenie je teda len ponechanie výnosu z minulého obdobia (napríklad 1. a ďalších rokov) v investícii, kde sa následne tento zisk z úročenia opätovne úročí v ďalšom roku. Ak chceš vzorce, daj si to do AI asistenta. Inak sa to počíta pri jednorazovom vklade a pri pravidelných vkladoch, ale logika je tu jasná: Peniaze v čase generujú ďalšie peniaze, pričom vôbec nerozhoduje, akú sumu vložíš jednorazovo alebo pravidelne, ale ako dlho necháš peniaze úročiť = zhodnocovať. Áno, keď vložíš 10 000€ zarobia viac ako 100€. No keď ich vložíš na dlhšie obdobie, tak aj tá 100ka poteší. Poďme si to ukázať na príklade:
Peniaze do ponožky
Vlado, super konzervatívny investor neverí bankám a už vôbec nie kapitalistickým zapredancom. Chce odkladať, tak si každý mesiac vloží do ponožky 50€ a robí to takto 30 rokov. Hodnota jeho ponožky je 18 000€. Pekná suma veru. A zároveň cíti istotu, že má peniaze stále pod kontrolou.
Peniaze v ETF alebo podobnom fonde
Patrik, náš druhý scenár, posiela 50€ mesačne priamo do investície nenažraným kapitalistom, kde počas 30 rokov získa priemerné ročné zhodnotenie 8%. Hodnota jeho investície je 74 518€ pričom vložil rovnakých 18 000€ a 56 518€ mu zarobilo práve „to“ zložené úročenie. Po odpočítaní poplatkov 0,15% ročne za investovanie mu zostane 67 042,50€.
Rozdiel je markantný. Patrik má takmer 3,7 krát viac peňazí ako Vlado, a to len vďaka tomu, že sa rozhodol investovať a využiť silu zloženého úročenia.
Tento príklad ukazuje, že aj malé pravidelné investície môžu v dlhodobom horizonte priniesť výrazné zhodnotenie. Samozrejme, investovanie so sebou nesie určité riziko, ale pri diverzifikovanom portfóliu a dlhodobom horizonte je toto riziko minimalizované.
Toľko k príkladom. Keď si to zopakujeme, kľúčovým faktorom pre to, aby peniaze zarábali, je čas. Na začiatku rastie investícia pomaly, pretože väčšinu hodnoty tvoria tvoje vklady. Po 10-15 rokoch však zisk z úrokov začne prevyšovať tvoje vklady – to je moment, kedy sa to zlomí. Čím skôr začneš, tým menej musíš vložiť. Je to taká chuťovka, že niekto, kto investoval napríklad 10 rokov od svojej 20tky do 30tky, môže mať v 60tke väčší výnos ako ten, kto začal v 30tke a takto pokračoval 30 rokov. A to vďaka 10 ročnému náskoku.
Na druhú stranu, najväčším nepriateľom zloženého úročenia sú poplatky. Tie ti vedia zožrať za 30 rokov veľkú časť zisku. Preto to dookola omieľam. Ak máš ročný poplatok 1% tak oproti 0,15% prídeš o 5 795€. Čiže o 23% z investície. Pri behu na dlhé trate hrá každá desatina percenta rolu.
Bod zlomu (Tipping point)
Len na doplnenie. Takto sa označuje okamih, kedy sa pri jednorazovej investícii suma zdvojnásobí alebo pri pravidelnej sa dostane do bodu, kedy ročný zisk z úrokov začne prevyšovať sumu, ktorú ročne vložíš. Je to zhruba hranica 10-15 rokov, ale nie je bod, kedy rast začne byť exponenciálny (ten je od začiatku). Tu sa rast a zhodnotenie stáva viditeľne a dramaticky rýchlejšie.
Zložené úročenie je teda trochu taká „dôchodková“ stratégia. Ak máš 20 rokov a 20€ mesačne nazvyš, začni! Čas, poplatky a pravidelnosť sa tu vyplácajú viac ako výška investovanej sumy. Ak chceš vedieť kam tú dvacku vložiť, pozri môj predošlý článok.
