Hobby: Investícia do budúcnosti

Po malej pauze, opäť článoček. Nejak sa toho nakopilo veru. A preto by som rád odbočil od finančných, či technologických tém. Tých máme dosť teraz. S tým, ako sa vonku otepľuje, prichádza aj možnosť zamyslieť sa nad svojimi koníčkami. Som skôr letný človek, tak mám toho čo na robote vo voľnom čase viac, ked mi zrovna nemrzne prdel. Neboj, nejdem tu vymenovávať svoje hobby. Skôr zamyslieť sa, akú úlohu má koníček pre človeka a zdielať ti pár príkladov, kedy chýbajúce hobby prispelo v prázdnote.

Tichá hrozba prázdneho kalendára

Je pondelok večer a ja som sa dostal k svojmu blogu až o 19:35. Celý deň bolo čosi na práci, deti, niečo porobiť doma. A pondelok je za nami. Máš to asi podobne. Zabúchaš si kalendár stretnutiami, projektami a podobne (alebo ti ho zabúchajú iní) a ani sa neotočíš a je piatok. Tvoje múdre hodinky ukazujú na konci dňa 3000 krokov. Nuž bieda. Ale neni čas proste. Mnohí sme na tento štýl hrdí. To, že sme busy, nás napĺňa pocitom, že sme dôležití a potrební.
Predstav si teraz, že by si ráno vstal a nemal by si čo na práci. Prvý týždeň parádička. Druhý, dobrá dovolenka. A tretí? Možno by už aj zamrzelo, že nie je do čoho kopnúť. Čo myslíš, cítil by si sa tak? Keby nemáš fakt nič na práci a nikto od teba nič nechce. Čo zostane, keď zrazu nemusíme pracovať alebo uspávať deti? Nuda, ktorá nastane nám začne postupne podkopávať náš zmysel života. A práve ten tvoj koníček alebo koníčky sú tá pomyselná bója, ktorá ťa podrží nad hladinou mora nudy a možno aj pocitu nepotrebnosti. Poďme ďalej.

Kto som?

Pri tejto otázke mnoho ľudí zaváha. Mám povedať, čo robím? Alebo, čo odomňa chceš… A to je tá pointa. Že tá tvoja pracovná identita, je vlastne to s čím sa často stotožňuješ aj mimo práce. Je to nejaká fake postava, ktorou si a ktorá ti dáva zmysel. Povinnosť. Je zaujímavé, ako keď sa len rozprávaš s ľudmi, vieš odhadnúť, čo robia. Lebo to tvoje povolanie tebou presiakne. Korporátna kultúra, štýl, akým rozprávaš.
Keď sa nad tým zamyslíš, je to aj celkom zväzujúce, keď chceš túto prácu zmeniť. Lebo sa možno až moc cítiš byť jej súčasťou. Ale to inokedy. Čo chcem v tomto odseku vyjadriť je, že si predstav, že tvoja práca skončí. Náhle ťa prepustia alebo dôchodok. Nastane kríza identity? No a hobby tu práve podáva ruku v podobe paralelnej identity. Jednoducho, nemusíš byť len vodič, manažér, právnik. Môžeš byť aj včelár, bežec, či dobrovoľník. A toto ti pomôže aj vidieť svet z viacerých strán a zostať sám sebou.

Však mám čas

Ak si radšej vyložíš nohy a buchneš Netflix a necháš ten bicykel nabudúce, vedz, že hobby nie je zložené úročenie. Malá a občasná investícia sa dlhými rokmi neznásobí. Trocha trápny vtip. Posnažím sa lepšie. Pointa je, že hobby neodložíš na neskôr. „Šak mám čas na dôchodku“. Keď sa toho dôchodku aj dožiješ, ťažko sa rozbiehajú nové veci. V 70. rokoch sa už blbo učí na gitare. Ďalšia vec je, že tým, že máš nejaký koníček, vytváraš okolo seba komunitu. Nájdeš nových priateľov a tí budú už na dôchodku parťáci. Začať neskôr, či odložiť niečo, co si robil „zamlada“ pri koníčkoch moc nefunguje.
Poznám ľudí z môjho blízkeho okolia, ktorí na hobby úplne zanevreli. Venovali sa práci. Stotožnili sa s ňou a aj keď robili na druhých, stále si mysleli, že si pestujú svoje. A potom prišiel vyhadzov. Pár rokov pred dôchodkom a čo teraz? Rozbiehať niečo? Na to už nebolo síl. Aj keď peňazí bolo dosť, no kam s nimi. Bez koníčku, bez kamošov, bez motivácie.
Druhý príklad, je keď sa človek okrem práce, upne aj na deti. „Ak nie som v práci, tak varím, upratujem, starám sa o rodinu.“ No a jedného dňa si deti odišli žiť svoj život. Na dôchodku a bez dvoch hlavných motorov, ktoré hnali deň vpred, zostal pocit prázdnoty.

Flow

Utrime si slzičku a poďme ďalej. Predstav si svoju obľúbenú činnosť. Neviem, plávanie, zjazd na bicykli, lyžovanie, čokoľvek. A teraz si predstav samého seba, ako túto aktivitu robíš. Pre mňa to bolo plávanie. Ten flow. Ideš si dĺžku za dĺžkou. Telefón ti pod vodou nezazvoní. Nikto od teba nič nechce. Len ideš vpred a cítiš, ako ťa obteká voda, ktorou plávaš. A toto je ten relax. Mentálna hygiena, na ktorú máme hobby. Kedy nevolá šéf, nerevú decká a nemáš nutkanie každú chvíľu skrolovať mobil. Toto je to, čo ťa vytrhne zo všedného dňa. Tvoje hobby ti dodá pocit úspechu a roztočí dopamín.

Ako ešte nájsť hobby

Náš obyčajný deň je o konzume. Ak nie si nútený niečo vytvoriť v práci, ťažko sa donútíš doma a zadarmo. Motivácia je vrtkavá, keď máš Netflix, Instáčik a kopec iného obsahu, čo stačí len konzumovať. Aj na to hobby predsa potrebujem vybavenie. A tak, keď začnem s bicyklom, najprv si kupím tie vypchané nohavice. A treba aj toto a tamto. A potom si myslíš, že každým nákupom (konzumom) to hobby vlastne už robíš. No prd. Ty si ani nezačal. A toto hovorím z vlastnej skúsenosti. Ako teda nájsť to hobby?
Zalov v detstve! Čo si robil rád? Nemusí to byť nič veľkolepé. Netreba ísť hneď dobyť Everest. Hobby nemusí byť Instagram sexy a ani ti ho nemusí nikto odobriť. Hobby nie je na dorovnávanie spoločenského statusu. Je to flow. Je to čas a miesto, kde budeš sám sebou a zabudneš na čas. Hľadaj a skúšaj. Tvoje ja na dôchodku sa ti poďakuje.

Záver

Prestav si seba o niekoľko rokov. Povedzme, že uz postaršieho. Je lepšia predstava seba a človeka ktorý sedí pred telkou a pozerá na hodiny, koľko seriálov ešte bude musieť dopozerať, aby zabrala tabletka na spanie? Alebo človeka, ktorý sa vrátil za tmy domov z dobrej túry s priateľmi a zopár pivami k tomu? Hobby je o tom, akým človekom sa chceš stať do budúcnosti a aký život chceš žiť. Nuda v starobe nie je o tom, že nie je čo robiť, ale o chýbajúcej vášni sa do niečoho pustiť.
Ak máš svoje hobby, pestuj ho a rozvíjaj. Tak ako sa len dá. Daj si rozumné ciele. Ak beháš, nemusíš hneď riešiť maratón. Stačí donútiť sa ísť behať v každom počasí. Aspoň kúsok. Stačí cítiť, že to má zmyslel. Čúús!